Tasr

Šport-témarodič: Moška tvrdí: "V tenise protežovanie nie je, rozhoduje rebríček"

Bratislava 6. októbra (TASR) - V športe majú špecifickú pozíciu a sú veľmi dôležitou súčasťou úspechu. Môžu pozitívne ovplyvniť kariéru, no prílišnou zanietenosťou môžu aj uškodiť. Rodičia majú podľa generálneho sekretára Slovenského tenisového zväzu Igora Mošku nezastupiteľnú úlohu pri napredovaní svojich detí od mládežníckych kategórií, až kým sa z nich stanú profesionáli.

Práve v "bielom športe" je najviac známych príbehov veľmi zaangažovaných rodičov. "Pamätám si niekoľko prípadov, keď rodičia pozitívne ovplyvňovali kariéru svojich ratolestí. Na Slovensku aj vo svete však boli aj prípady, keď to prežívali viac ako deti a ovplyvňovali ich negatívne, čo veľakrát znamenalo koniec kariéry nádejných športovcov," povedal Moška v rozhovore pre TASR.

K prvému kontaktu medzi rodičmi a zväzom prichádza, keď sa dieťa rozhodne venovať sa športu súťažne. "STZ ma spracovaný veľmi moderný elektronický systém prihlasovania turnajov. Rodičia sa najskôr musia zoznámiť s termínovou listinou, kalendárom podujatí pre danú vekovú kategóriu. Prvý kontakt je anonymný, každý hráč dostane kód a identifikačné číslo. Keď je dieťa dobré a stane sa členom reprezentačných výberov, rodič prvýkrát dostane od STZ zmluvu. Vyplývajú z nej pre dieťa určité povinnosti, na ktorých podujatiach má štartovať, ak bude nominované. Zväz sa zaväzuje poskytnúť malú finančnú podporu. Do 15-16 rokov je však najväčšia finančná ťarcha na rodičoch, podpora zväzu či klubov je minimálna. Osemdesiat až deväťdesiat percent znášajú rodičia. Občas sa pritrafí, že niektorí z nich majú zásadne inú predstavu o tom, ako by sme to mali robiť. My sa im snažíme vysvetliť, že máme svoje pravidlá."

Desať až dvanásť mladých športovcov, ktorí sú na vrchole pyramídy, dostane pozvánku do Národného tenisového centra. Výška finančnej podpory sa mení a 80-90 percent zabezpečuje NTC, rodičovský faktor je však stále veľmi dôležitý. "Ide o deti v najkritickejšom veku a bez pomoci rodičov a ich sebaobetovania sa nedá dosiahnuť profesionálny úspech. Rodičia musia obetovať svoje kariéry, veľakrát sa musia rozdeliť rodiny. Za tých jedenásť rokov fungovania NTC som to zažil veľakrát. Keď príde nejaké 16-ročné veľmi talentované dievča z vidieka, máloktorý rodič ho nechá v Bratislave samé. Je to sociálny problém, ktorý nedokáže každý vyriešiť. Nemôže si každý dovoliť kúpiť v Bratislave byt a podporovať manželku, aby tu bola s dieťaťom. V tomto smere ako zväz nevieme nejakým spôsobom pomôcť. Vieme odľahčiť rodinný rozpočet v tom, že platíme trénera, výjazdy, alebo že hráči majú bonusy za postup na rebríčku."

Moška sa stretol aj s prípadmi, keď sa rodičia sťažovali, že zväz protežuje iných hráčov na úkor ich ratolestí. V tenise na rozdiel od mnohých iných športov však existuje objektívne meradlo v podobe rebríčka. "V tenise je to v tomto smere jednoduchšie. Je tu rebríček, ktorý je na 99 percent objektívny. Našťastie sa nedá urobiť niečo také, ako občas počujete vo futbale či v hokeji, že si niekto zaplatí za to, aby hral v prvom útoku alebo v základnej zostave. Nie sme pod tlakom bohatších rodičov. Vždy sa nájdu aj sťažnosti, napríklad keď sa láme nejaká nominácia a rozhoduje sa medzi tretím a štvrtým hráčom. Za tie roky som zažil asi štyri prípady problémových rodičov, ktorých sme ani po opakovaných vzájomných rozhovoroch nedokázali presvedčiť o našom pohľade na vec a o našej objektivite."

Podľa Mošku je dôležité, aby sa rodičia vrcholového športovca vzdelávali. "Nemali by podľahnúť ilúziám zo strany trénerov, ktorí sa snažia nahovoriť rodičom, aké sú ich deti úžasné a talentované. Je prirodzené, že tenisoví tréneri si chcú zarobiť a preferujú individuálne tréningy na úkor kolektívnych, ktoré sú lacnejšie, efektívnejšie a z hľadiska metodiky potrebnejšie pre deti v mládežníckom veku. Toto sa dá zmeniť len edukáciou rodičov, aby nevyhľadávali zbytočne predražené služby. Vyrieši to tzv. trhový princíp, ťažko to vieme ovplyvňovať v kluboch. Ja v klube, v ktorom pôsobím, vediem ku kolektívnemu tréningu v mládežníckych kategóriách, no vo viacerých prevažuje individualizmus a rodičov to zbytočne veľa stojí."

Všeobecne v spoločnosti panuje názor, že tenis je drahý šport. Moška tvrdí, že ide skôr o mýtus. Problém vidí v tom, že kluby musia platiť mestám a obciam za využívanie športových zariadení. "Tenis sám o sebe nie je drahý a stredná vrstva si ho môže dovoliť. Drahý začne byť vtedy, keď chodíte na turnaje a angažujete individuálnych trénerov. Niektorým rodičom sa zdá veľa, keď majú mesačne zaplatiť v klube 100-200 eur. Problém je v tom, že obce a mestá nemajú rovnaký prístup k jednotlivým športom a deti nemajú šancu vybrať si, akému odvetviu sa budú venovať. Mnohé mestá a obce financujú futbalové kluby či hokejové haly z mestských rozpočtov, no hádzanárske, basketbalové či tenisové kluby musia platiť mestám za nájom, za kurty, haly či pozemky. Na tieto peniaze sa musia pozbierať rodičia, je to diskriminačné. Šport sa predražuje na najnižšej úrovni a je to obrovská bariéra, ktorá bráni tomu, aby deti začali športovať a nesedeli doma pri počítači. Športové kluby by nemali platiť dane z nehnuteľnosti a odvádzať do mestských kás peniaze. Rodičia by mali vyvíjať určitý tlak, malo by to byť v ich záujme, aby sa tento precedens zmenil. Privítal by som, keby to v športe fungovalo ako v kultúre, kde divadlá nemusia platiť dane z nehnuteľnosti."

la ph